Veria v dobrý koniec a návrat domov, prezradili nám Ukrajinci pracujúci na Nivách

Situácia na Ukrajine sa dotkla mnohých. O to viac, keď sa ocitli v bezprostrednom kontakte s obeťami konfliktu a snažia sa podávať pomocnú ruku. Aj ľudia pracujúci na Nivách, pôvodom z tejto vojnou zasiahnutej krajiny, sa denne pozerajú realite do očí. Opýtali sme sa ich, ako vnímajú situáciu na Ukrajine a ako sa snažia pomôcť.

Andrej: Hovoríme si „gaučová armáda“. Aj keď spíme v teple svojich domovov, robíme, čo môžeme a pomáhame, kde je treba.

Andrej sa narodil a vyrastal v Kyjeve. Dnes je úspešným majiteľom franšízy športového oblečenia. A aj keď sa už po dlhých rokoch na Slovensku cíti viac ako Slovák, srdcom zostáva stále Ukrajincom. Situáciu vo svojej rodnej krajine vníma veľmi ťažko. Ide však podľa neho už len o vyústenie toho, čo sa na Ukrajine dialo roky. „Včera zasiahla raketa obytný dom v Kyjeve, len 500 metrov od miesta, kde som vyrastal,“ prezradil Andrej. Jeho rodičia aj mnohí kamaráti odmietli opustiť krajinu a on im rozumie. Sám by vraj zostal, ak by žil na Ukrajine.

Veľa jeho priateľov v ukrajinskej domobrane potrebuje pomoc. V okruhu známych tak vytvorili „gaučovú armádu“, ktorá posiela cielenú pomoc na Ukrajinu. Pomohol už ženám a deťom svojich kamarátov, ktorí sa rozhodli poslať svoje rodiny do bezpečia, do Bratislavy. No ako svoje najdôležitejšie poslanie vníma pomoc známym, ktorí bojujú v prvej línii za ich krajinu. „Gaučová armáda“ vyzbierala už asi 4 dodávky vecí, ktoré v prvej línii chýbajú. Na Ukrajinu poslali stany, spacie vaky, karimatky, termo bielizeň, ale aj nepriestrelné vesty, prilby, termovízie, power banky, vojenské lekárničky či lieky a zdravotnícke pomôcky ako škrtidlá, infúzie, lieky na zastavenie krvácania. Kamarátovi dokonca vďaka zásielke liekov zrejme zachránil život. Kým zostával triediť 17 krabíc liekov, oblasť, kde mal v tom čase byť, zasiahli rakety a pripravili o život 35 ľudí.

Khrystyna: „Ľudia nevedia kam ísť, kde začať. Snažíme sa ich zorientovať v tom, aké majú možnosti.“

Khrystyna žije na Slovensku vyše roka. Aj napriek tomu, že na Ukrajine sa jej s manželom, ako drobným podnikateľom, darilo, rozhodli sa krajinu opustiť. Khrystyna chcela pre svoje deti v prvom rade pokojnú budúcnosť, život bez strachu z vojny. Dnes vie, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aj keď začiatky na Slovensku neboli ľahké.

V týchto dňoch pomáha ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny na infopointe v autobusovej stanici. Khrystyna im poskytuje základné informácie o možnostiach zotrvania na Slovensku, o bezvízovom styku, o dočasnom útočisku či azyle. A to všetko v ich rodnom jazyku, keďže mnohí z nich okrem ukrajinčiny inú reč nevedia. Najmä matkám s deťmi sa snažia poskytnúť nocľah aspoň na jednu noc priamo na autobusovej stanici, drobné občerstvenie či hračky. Ako Khrystyna prezradila, mnohí z týchto ľudí netušia, kam ísť, kde začať. Neraz ju prosia o radu, do ktorej krajiny sa majú vydať.

Khrystyna má na Ukrajine rodinu, priateľov. Vďaka tomu, že dnes žije na Slovensku, mohla pomôcť sestre, ktorá sa rozhodla zostať na Ukrajine so svojim manželom. Khrystyna tak poskytla útočisko aspoň jej trom deťom, ktoré na Slovensko prišli so starou mamou. Svoje rozhodnutie opustiť pred rokom domov neľutuje: „Ako rodina sme dnes spolu, deti nemajú strach zo sirén alebo vecí, ktoré padnú na zem, ako ich rovesníci v oblastiach, kde sa bojuje,“ vysvetlila Khrystyna.

Mariana: „Verím, že situácia sa čoskoro upokojí a budeme sa môcť vrátiť domov.“

Marianin manžel prišiel na Slovensko za lepším zárobkom už pred dvoma rokmi. Mariana, ktorá sa dnes stará o čistotu na Nivách, prišla za ním so svojimi dvoma deťmi až začiatkom tohto roka. Aj keď sa slovenčina s ukrajinčinou veľmi podobajú a mnohému rozumie, hovoriť po slovensky nevie. Reč sa učiť neplánuje. Nie preto, že by nechcela, ale preto, že peniaze potrebuje v prvom rade pre svoje deti.

Mesto Ivano-Frankivsk, kde Mariana ešte donedávna žila, sa, žiaľ, len pred pár dňami pridalo na mapu ostreľovaných miest. Mariana je zo situácie doma zdrvená: „Deti prežívajú veľký stres, rodiny sa rozdeľujú, takto by to byť nemalo.“ Sama na Ukrajine zanechala svojich rodičov, aj svoju už dospelú dcéru. Je podľa nej strašné, čo tam prežívajú: „V noci nespia, každú chvíľu počuť sirény, nevedia, čo bude, majú strach.“ Mariana svoje školopovinné dieťa na Slovensku do školy nedala. Stále verí, že onedlho bude všetko opäť v poriadku a vráti sa do školy na Ukrajine. Dnes je v kontakte so spolužiakmi aspoň vďaka online vyučovaniu. Mariana zostáva v intenzívnom kontakte so svojou rodinou za hranicou, a aj keď by rada pomohla, nedá sa. Sama má čo robiť, aby dokázala s manželom zabezpečiť svoje deti.